Nie som animista, ale...

Ja nie som až taký striktný, expresívny. Ovládam svoje emócie. Radšej uprednostňujem zdravý rozum. Mám rád prírodu i živočíchy v nej. Dokonca, si želám, aby sa všetky na zemi zachovali. Preto by som radšej navrhol, ako možné riešenie - nech tí, čo by radi/rady jedli i obcovali so psami, svorne, nech pre nich vytvoria v kotercoch Slobody zvierat sedenia. Aj s obsluhou. Jednak by sa - podobne ako pri (verejne deklarovanej) téze, že do 108 rokov sa a b s o l ú t n e vyrovnajú ženy mužom, t.j. nebude už žiadnych rozdielov, aby sme taktiež už dnes spustili aj proces - vyrovnania sa psa s človekom. Aby, jedno boli. (Rozmanitosť sveta, života - je prežitok.) Ale, úctivo prosím, nezačínajme týmto zvrhlým spôsobom, že mi bude akýsi pes olizovať nohu, keď budem kdesi na obede. Alebo bude na mňa úpenlivo hľadieť, svojím neodbytným pohľadom, ako si vkladám do úst kúsok chleba. . Súhlasím s inou - tiež zbližovacou formou, na konci ktorej bude o 100 rokov pes človeku rovný, a to: Zriadiť v psích kotercoch - reštaurácie. (A môžu byť aj s Michelinovou hviezdou.)  autor:trikeri